S procesom určovania identity, tzv. autentifikáciou sa stretávame každodenne. Pri použití čipovej karty pri vstupe do práce, zadávaní hesla pri prihlasovaní sa do internet bankingu alebo výbere peňazí z bankomatu.
Autentifikáciu môžeme podľa spôsobu určovania identity rozdeliť na nasledovné skupiny (ich poradie zároveň kopíruje historický vývoj autentifikačných metód):

• Niečo čo mám (kľúč, prístupová karta)

• Niečo čo viem, poznám (heslo, PIN kód)

• Niekto, kto som (špecifické biometrické znaky jedinca)

Keďže tradičné metódy identifikácie osôb prestávajú spĺňať bezpečnostné nároky pre možnosť ich kopírovania, odcudzenia alebo zneužitia, biometrické metódy si získavajú stále viac priaznivcov.
Biometria označuje súbor metód, určených na jednoznačné rozpoznanie osôb na základe fyziologických a behaviorálnych charakteristík nazývaných biometrické kľúče. Fyziologické charakteristiky sú tvorené telesnými údajmi ako DNA, odtlačok prsta, sken očnej dúhovky, sietnice alebo obraz tváre. Behaviorálnymi charakteristikami sú hlas, podpis, chôdza alebo používanie klávesnice. Pri požiadavke vyššieho zabezpečenia je potrebné zvoliť také biometrické kľúče, ktoré sa dajú ťažko falzifikovať. Výhodou biometrických kľúčov, na rozdiel od ostatných spôsobov identifikácie či verifikácie ľudí je, že sú:

• univerzálne – biometrický kľúč existuje u všetkých ľudí

• jedinečné – kľúč nazývame biometrickým, pokiaľ bezpečne odlišuje jedného človeka od všetkých ostatných

• stále – človek si tento kľúč zachováva po celý život napriek starnutiu

Hoci sa jednotlivé biometrické technológie líšia v tom, čo a akým spôsobom snímajú,  princíp ich fungovania je veľmi podobný. Skener, kamera alebo fotoaparát zosnímajú identifikačné biometrické kľúče (napríklad tvár, odtlačok prsta) a z týchto obrazov sa na základe presne stanovených algoritmov vyberú charakteristické prvky a vytvorí sa tzv. šablóna. Tá  umožňuje automatizované procesy overenia alebo určenia totožnosti, čiže určenia stupňa pravdepodobnosti, že získané biometrické kľúče určujú (alebo neurčujú) totožnosť tej istej osoby. Pri autentifikácii sa k šablóne získanej po zosnímaní biometrického kľúča danej osoby hľadá zodpovedajúci záznam v referenčnej databáze.
Výhody biometrických autentifikačných metód:

• neoklamateľnosť – kontrola ľudí, nie predmetov

• nulové prevádzkové náklady – žiadna réžia spojená s prevádzkou identifikačných predmetov

• rýchlosť – nie je potrebné nič hľadať, nič zadávať

• praktickosť – keďže sa nič nenosí, nie je čo stratiť alebo zabudnúť

• jednoznačnosť – autentifikácia je jednoduchá a výsledok je okamžite zrejmý

• efektívnosť – priame dátové prepojenie do počítačových databáz pre automatické spracovanie transakcií

• spoľahlivosť – osvedčené technológie

Fyziologické metódy
Odtlačok prsta
Identifikácia osôb podľa odtlačkov prsta je najznámejšia a jedna z najčastejšie používaných biometrických metód. V praxi sa využívajú tri princípy:

• optický, založený na zmenách odrazivosti skla v miestach, kde sa línia odtlačku dotkne prsta

• kapacitný, meria kapacitu jednotlivých častí odtlačkov pomocou lineárneho kapacitného senzora

• ultrazvukový, na zistenie povrchu prsta používa ultrazvuk

Oko
Využíva sa buď sken očnej dúhovky alebo sken očnej sietnice.
Obraz tváre
Ide o autentifikáciu osôb na základe snímania tvaru ľudskej tváre. Biometrická technológia rozpoznávania tváre je založená iba na geometrii očí, úst,  nosa a uší.
Behaviorálne metódy
Medzi najpoužívanejšie behaviorálne metódy patrí podpis, skúmanie hlasu. Z pohľadu miery zabezpečenia sú najslabšími alternatívami, preto sa zvyčajne používa aj dodatočné zabezpečenie vo forme statických hesiel a pod. Hlasová verifikácia využíva charakteristiku hlasu, basové a výškové tóny, vibrácie hlasu, hrdelné a nosné tóny. Zvuk je pri snímaní analyzovaný z viacerých hľadísk – frekvenčné spektrum, rytmus, intonácia. V prípade hlasovej indispozície však nie je možné osobu identifikovať.
Rozvoj biometrie
Bezpečnostná situácia ostatných rokov a z nej vyplývajúce zmeny legislatívy a medzinárodných pravidiel a tlak na zvyšovanie bezpečnosti vytvárajú vhodné podmienky na rýchly rozvoj biometrických autentifikačných nástrojov. ICAO (Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo) v roku 1999 rozhodla, že biometria je najvhodnejšie riešenie v rámci zabezpečenia cestovných dokumentov a zvyšovania bezpečnosti letísk. V roku 2005 bola stanovená norma ISO 19794-5 určujúca parametre snímky vhodnej na verifikáciu osôb a automatické rozpoznávanie tváre.
V januári 2009 Európsky parlament a Rada EÚ vydali nariadenie o používaní biometrických cestovných dokladov s dvomi biometrickými údajmi.
Narastajúce krádeže identity a neustály rast nárokov na bezpečnosť zvyšujú potrebu efektívnej a rýchlej autentifikácie osôb lokálne aj vzdialene, automaticky a na rutinných princípoch. Tieto skutočnosti prispievajú k rýchlemu rozvoju používania biometrických autentifikačných metód v rôznych oblastiach verejnej správy, bezpečnostných zložiek štátov, v samosprávach a vo veľkom rozsahu aj v privátnom sektore.